Nepatrím už k tej najmladšej generácii, ktorá sa nadchne pre každú zmenu a je náchylnejšia na manipuláciu. Narodil som sa v dobe tesne po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, prešiel som si obdobím iskry, pioniera ako aj zväzáka, bol som za socializmu členom slovenského zväzu ochrancov prírody a krajinnej oblasti. Nehanbím sa za to, každé obdobie so sebou prináša svoje ideály, mladá generácia je vždy plná entuziazmu a snahy posunúť veci vpred. Po nežnej revolúcii každý z nás z nadšením a s trochou dávky naivity sledoval začiatky demokratizačného procesu a nasmerovanie Slovenska do „modernej vyspelej Európy“. Všetci sme dúfali v lepšie zajtrajšky, v rovnosť možností, že zvíťazí láska a pravda nad lžou a nenávisťou. Miesto toho prišli roky úpadku životnej úrovne, divokej privatizácie a rozkrádania majetku, ktorý do tej doby patril nám všetkým. Toto bolo obdobie, ktoré nami demokraticky zvolení politici nezvládli.
Našťastie dnes sme už opäť niekde inde, čo som si najviac uvedomoval pri mojich návratoch z mierových misií na Blízkom východe, ktorých som sa ako príslušník OS SR zúčastňoval a kde som strávil tri a pol roka svojho života. Vtedy som si uvedomil že to staré dobré príslovie „všade dobre, doma najlepšie“ platí na sto percent. To však neznamená, že som začal so všetkým spokojný, ba práve naopak. Práve na Blízkom východe som spoznal silu informácií ktoré boli predkladané médiami z oboch strán. Najviac ma šokovala mediálna vojna na počiatku Arabskej jari, kde najmä médiá spoza oceánu bombasticky informovali ani nie o stočlennej demonštrácii proti Assadovi a nevenovali pozornosť niekoľko tisícovej demonštrácii na jeho podporu. Naše mienkotvorné médiá informácie bezmyšlienkovite preberali. To bol jedným z momentov, keď som pre získavanie objektívnych informácii o dianí na vo svete a na Slovensku začal navštevovať aj iné zdroje, nielen hlavné mienkotvorné médiá. Možno výsledkom nezodpovednej práce médií je aj vlna utečencov valiacich sa do EÚ…
Prečo som sa vlastne rozhodol napísať? Zasa raz som predbehol manželku a vybral poštovú schránku. Okrem reklám obchodných reťazcov som tam našiel letáky a noviny politických strán. Zasa sa začal lovecká sezóna na voliča…Prichádza čas volebných mítingov, sľubov ale aj čas vyťahovania špiny na konkurentov. Volič to bude mať ťažké, žiadna zo strán nebude sľubovať negatívne veci. Volič sa bude musieť zorientovať, možno bude musieť aj zariskovať.
Ja sám som zo začiatku sympatizoval s víziami strany Sieť, potom však prišla rana pod pás s nahrávkou. To mojou vierou v schopnosti a čestnosť jej lídra poriadne otriaslo. To, že som ich ako volič ešte neopísal, spôsobil ich volebný program, ktorý nedávno predstavili na svojej internetovej stránke. Tento program má nárok na úspech, pokiaľ sa ho strana bude držať a najmä pokiaľ sa strana a jej líder z prešľapu poučili. Médiá majú veľkú silu, sú schopné zásadne ovplyvňovať dianie v spoločnosti. Procházka nesklam ma, inak znovu napíšem!